V dnešnej dobe poznáme veľvyslanectvá Spojených štátov ako veľké, strážené komplexy, využívané primárne na diplomatické účely. Vo svete symbolizujú americkú prítomnosť v mnohých krajinách. Nie vždy však mali takúto podobu. Podobne ako takmer všetko, čo dnes poznáme a používame, tak aj veľvyslanectvá prešli značným rozvojom. V nasledovných kapitolách vás preto oboznámime s ich zmenami od začiatkov až po dnešok.
Začiatky veľvyslanectiev
Veľvyslanectvá Spojených štátov sa nezačali zakladať a využívať hneď, keď Amerika dosiahla nezávislosť. Koncom 18. storočia sa totiž celé Spojené štáty najprv museli sústrediť na vlastných ministrov a niektorých vyslancov. Diplomati nemali vytvorené budovy, ale bývali v prejanatých domoch alebo hoteloch. Nebolo ich veľa a mali obmedzené zdroje.
Ich cieľom a motiváciou však bolo v krajinách zaistiť uznanie Spojených štátov a možnosť obchodovania. Prvá, oficiálna diplomatická pobočka bola otvorená v Paríži, kde pôsobil Benjamin Franklin ako minister. Táto budova nebola chránená a slúžila iba na priame diplomatické vyjednávania.
Formalizácia v 19. storočí
Čím viac sa Spojené štáty rozvíjali, tým viac rástla potreba diplomatickej prítomnosti. Už v polovici 19. storočia boli americké légie prítomné vo väčšine európskych hlavných a kľúčových miest. Bolo to práve v tomto období, keď sa začali stavať osobitné, diplomatické budovy vlastnené vládou. Stále však išlo o menšie, nevýrazné budovy a diplomati stále museli hradiť väćšinu poplatkov z vlastného vrecka.
Zmeny, ktoré prišli v 20. storočí
Rázne inovácie a zmeny boli zavedené po konci druhej svetovej vojny. Spojené štáty sa stalo veľmocou a ich veľvyslanectvá začali byť vnímané ako strategické aktíva v “boji” medzi demokraciou a komunizmom. V týchto časoch však neslúžili na vydávanie víz, ale stále boli primárne určené na diplomatické rozhovory a dohody.
Zmenami prešla aj ich architektúra, pretože počas studenej vojny začali byť vyžadované ráznejšie bezpečnostné normy. V niektorých krajinách preto pôsobili veľvyslanectvá ako krásne, moderné budovy a v iných mali skôr podobu pevností. Ich forma závisela primárne na krajine, v ktorej sa nachádzali.
Nárast bezpečnosti
Rázne bezpečnostné zmeny nastali vo všetkých veľvyslanectvách po útoku 11. 9. 2001. Všetky budovy sa stali viac “pevnosťami”, než budovami na okrasu a reprezentáciu. Boli prísne strážené a často umiestnené mimo rušných oblastí (napr. centra mesta). Múry mali stavané tak, aby odolali výbuchom a zároveň celá budova disponovala viacerými spôsobmi zabezpečenia. Mnohí ľudia boli názoru, že tieto zmeny znížili mieru prístupnosti a priateľskosti, ale z dôvodu nečakaných ohrození nebolo na výber.
Digitalizácia, diverzifikácia a vylepšenia 21. storočia
Dnešné veľvyslanectvá majú viac funkcií, než je len vydávanie víz a vykonávanie diplomatických rozhovorov. Sú inovatívne, slúžia aj na kultúrne výmeny a symbolizujú celosvetovú spoluprácu. V mnohých nájdete:
- Kancelárie verejnej diplomacie
- Konzultačné služby pre občanov
- Obchodné oddelenia
- Vzdelávacie programy v oblasti anglického jazyka
- Krízové tímy pre prípad prírodných katastrof
Zhrnutie
Americké ambasády prešli od ich vzniku ráznymi zmenami. Od prenajatých miestností a budov v máloktorom meste sa dostali až po špičkové, chránené budovy rozmiestnené všade po Európe. V dnešnej dobe do nich môže zavítať skutočne každý a všetci majú možnosť naučiť sa niečo nové alebo získať víza potrebné na cestovanie. Stále však platí, že doba napreduje a v budúcnosti bezpochýb nájdeme ďalšie zmeny a inovácie, ktoré tieto veľvyslanectvá podstúpia.
